Novoobjavená čierna diera má hmotnosť 1,6-milióna krát väčšiu ako naše
Slnko. Otázka, ako mohla tak rýchlo rásť, poskytne podľa Scholtza nové
informácie pre ďalšiu generáciu teoretických modelov o vzniku čiernych
dier.
Aj čierna diera objavená teleskopom Jamesa Webba je neviditeľná.
"Prezradil" ju však akrečný disk z rozptýleného materiálu, ktorý sa
vytvoril v jej okolí. Hmota vťahovaná z disku po špirále do čiernej
diery vyžaruje elektromagnetické žiarenie, ktoré zachytil teleskop.
Práve vďaka tomuto žiareniu našiel Hubblov vesmírny teleskop v roku 2016
galaxiu GN-z11 — v tom čase najstaršiu a najvzdialenejšiu známu
galaxiu. Čiernu dieru v strede galaxie však ešte neobjavil.
Za normálnych okolností vznikajú čierne diery v galaxiách stovky
miliónov — ak nie miliardy — rokov. Ďalší spoluautor štúdie, francúzsky
astrofyzik Stephane Charlot, predpokladá, že čierne diery sa v
počiatkoch existencie vesmíru, ktorý vznikol pred takmer 14 miliardami
rokov, mohli sformovať iným spôsobom ako v neskorších fázach.
Napríklad mohli vzniknúť po výbuchoch supermasívnych hviezd, ktoré
existovali iba v ranom vesmíre. Prípadne mohli vzniknúť priamym kolapsom
hustého oblaku plynu bez toho, aby prešli fázou tvorby hviezd. Čierna
diera potom mohla pohltiť množstvo okolitého plynu, čo by spôsobilo jej
rýchly rast.
Je tiež možné, že čierna diera v galaxii GN-z11 pohlcuje hmotu
nezvyčajne vysokou rýchlosťou — päťkrát rýchlejšie ako doteraz známe
objekty. "Veľmi mladé galaxie boli bohaté na plyn, takže mohli byť akýmsi bufetom pre čierne diery," uviedol astrofyzik Roberto Maiolino z Cambridgeskej univerzity.
Scholtz zdôraznil, že všetko, čo je doteraz známe o čiernej diere v galaxii GN-z11, „nevylučuje nijaký z týchto scenárov“.
Vedec dúfa, že Webbov teleskop a ďalšie, ako napríklad Euclidov
teleskop Európskej vesmírnej agentúry, objavia ešte viac čiernych dier z
raných čias vesmíru.
Teleskop Jamesa Webba bol vypustený do vesmíru v decembri 2021 po
desaťročiach príprav. Teraz je od Zeme vzdialený viac ako 1,5 milióna
kilometrov.